Vinohrad v druhej polovici vegetačného obdobia

Doterajší priebeh počasia počas tejto vegetácie môžeme pomenovať ako veľmi neobvyklý, až atypický. Okrem ovocinárov sú skúšaní aj vinohradníci. V jarnom období, aj keď iba v minimálnej miere, boli pozorované poškodenia vinohradov nízkymi teplotami. Väčším problémom však bolo tzv. prechladnutie viniča. Aj napriek tomu, že vinohrad nezamrzol, nízke teploty okolo 0 °C pôsobili na rastliny stresovo.

Veľmi chladná jar mala za následok nerovnomerné pučanie a rast v rámci jednej rastliny. Môžeme pozorovať rozdiely vo vývoji jednotlivých strapcov, čo môže predstavovať až 2 týždne. Tento jav znemožňuje cielenú ochranu v určitej vývojovej fáze.

Veľký problém sme pozorovali predovšetkým v období kvitnutia a bezprostredne po ňom. Značná časť vinohradníkov mala problém s presným zacielením aplikácie prípravkov na ochranu rastlín, keďže studené a daždivé počasie predĺžilo dobu kvitnutia na niektorých rastlinách až na 12, ojedinele aj 18 dní, čo je veľmi neštandardné.

Viacerí vinohradníci sa nevyhli ani aplikácii prípravkov na ochranu rastlín priamo do plného kvetu. Pri tejto aplikácii bolo potrebné sa vyvarovať predovšetkým sírnatým a meďnatým prípravkom, ktoré by mohli poškodiť bliznu a znemožniť oplodnenie.

Rozbor hrozna a sledovanie základných parametrov v procese dozrievania

V prípade výroby prívlastkových vín je potrebné sledovať okrem zdravotného stavu aj vývoj základných parametrov dozrievajúceho hrozna (cukornatosť, pH, celkové kyseliny, kyselinu jablčnú a YAN). Zdravotný stav hrozna je možné posúdiť vizuálne.

V prípade ostatných sledovaných parametrov je však potrebné využiť laboratórnu techniku a prístroje. Okrem priebehu samotnej analýzy a dodržania metodických pokynov je dôležitý aj samotný odber vzoriek. Výsledky sú výrazne ovplyvnené spôsobom zberu vzoriek hrozna.

Pri odbere vzoriek je potrebné zohľadniť konkrétnu odrodu, variabilitu vinohradu, reliéf, orientáciu voči svetovým stranám a pôdne pomery. Hrozno určené na analýzu by nemalo byť nijakým spôsobom poškodené. Odber je potrebné vykonávať z rôznych častí vinohradu, aby bola v jednej vzorke hrozna zabezpečená heterogenita celého vinohradu.

Cieľom je, aby malá vzorka okolo 1 kg hrozna zodpovedala stavu hrozna v celom vinohrade, poprípade jeho určitej časti. V prípade, že by sme odobrali bobule iba z jednej rastliny, výsledky by nemuseli odrážať reálny stav v celom vinohrade a boli by skreslené. Cieľom predzberovej analýzy je určiť optimálny dátum zberu hrozna s prihliadnutím na požiadavky a parametre budúceho vína.

Zberať hrozno len na základe stanovenia cukornatosti je v súčasnosti pri výrobe prívlastkových vysokoakostných vín nepostačujúce. Ako príklad je uvedená tab.1, kde je možné pozorovať priebeh dozrievania hrozna odrôd Rizling rýnsky a Chardonnay v lokalite Veľký Cetín. Vinohrad bol vysadený v roku 2007 a pestovateľským tvarom je jednoduchý záves.

Cieľom tabuľky je ukázať, akým tempom sa menia sledované parametre. Nie je možné ich zovšeobecniť pre všetky odrody a, samozrejme, pestovateľské ročníky. Proces dozrievania nie je kontinuálny. Okrem odrodovej predispozície má na zmenu sledovaných parametrov vplyv aj samotná lokalita a priebeh počasia.

Vyhodnocovať parametre hrozna v týždňových intervaloch nie je u väčšiny vinohradníkov potrebné, avšak iba na základe týchto parametrov je možné empiricky stanoviť dátum zberu a aj ďalší priebeh spracovania hrozna, čo je dôležité predovšetkým v podnikoch, ktoré hrozno nepredávajú, ale sami ho spracúvajú za účelom dosiahnuť čo najvyššie kvalitatívne parametre budúceho vína.

Listové analýzy

Okrem analýzy samotných bobúľ je možné analyzovať aj listové čepele za účelom zistenia aktuálneho stavu živín v rastline a jej možných deficitov, poprípade antagonistických prejavov. Rozbor pôdy ukazuje množstvá určitých živín v pôde, nie však ich pomer a množstvo v rastline.

Príjem živín z pôdy je ovplyvnený viacerými faktormi, ako sú odroda, podpník, spôsob obrábania pôdy a pôdno-klimatické podmienky. Listové čepele sa odoberajú v období zamäkania bobúľ. V prípade menších pestovateľov a vinohradníkov je však listová analýza tabu, preto je vhodná pravidelná vizuálna kontrola vinohradu a v prípade antagonistického prejavu, poprípade nedostatku určitých živín pristúpiť k náprave.

Ochrana viniča proti hubovým ochoreniam a živočíšnym škodcom

V priebehu mesiaca august je možné v našich vinohradoch pozorovať v prípade neskorého infekčného tlaku prejavy peronospóry viničovej (Plasmopara viticola) na mladých zálistkoch, ktoré v tomto období môžeme definovať ako „motor fotosyntézy“. Pozitívne vplývajú na proces dozrievania hrozna a tvorbu asimilátov.

V prípade zdravej listovej plochy sa znižuje dopad stresových abiotických faktorov prostredia. Infekcia a prejav peronospóry na bobuliach sa prakticky nevyskytuje, keďže vinič je už vo fenologickej fáze, kedy je bobuľa hrozna odolná a hovoríme o tzv. ontogenentickej rezistencii.

V tomto období napádajú bobule predovšetkým hniloby. Medzi najbežnejšie a najnebezpečnejšie zaraďujeme šedú hnilobu a bielu hnilobu. Aplikácia prípravkov na ochranu rastlín je dôležitá v dvoch termínoch a to pri uzatváraní strapcov a procese zamäkania bobúľ.

V prípade, že bol vinohrad poškodený krupobitím, je potrebný okamžitý ochranný zásah, keďže v tomto vývojovom štádiu je vinič citlivý a rozšírenie bielej (Metasphaeria diplodiella), poprípade šedej hniloby (Botrytis cinerea) by bolo markantné. Okrem hubových ochorení je na niektorých lokalitách možné pozorovať strapce napadnuté a poškodené obaľovačom mramorovaným a jednopásovým.

Poškodené bobule môžu byť vstupnou bránou pre sekundárne patogény, čo môže v prípade nepriaznivého počasia spôsobiť značné škody. Zásah proti nim nie je potrebné riešiť paušálne, iba ak sme pozorovali počas kvitnutia prejav prvej generácie je to pre nás varovný signál, že sa v našom vinohrade pravdepodobne vyskytne aj druhá generácia.

Stále aktuálne zelené práce

Ak sa rozhodnete pre odlistenie určitých častí rastliny, je potrebné myslieť aj na negatívne dopady nadmerného, poprípade neodborného vykonania prác, spojené s pôsobením slnečného žiarenia na rastlinu. Tento negatívny jav sa môže prejaviť v podobe úpalu, poprípade spály.

Oba prípady sú pre vinohradníka, ale predovšetkým vinára nežiadúce a výraznou mierou znehodnocujú hrozno. Hrozno extrémne exponované slnečnému žiareniu má tendenciu zvýšenej produkcie sekundárnych metabolitov, kde zaraďujeme skupinu fenolických látok.

Značná časť fenolických látok sa zaraďuje do kategórie pozitívnych a výraznou mierou ovplyvňuje napríklad odrodový charakter. Naopak v tomto prípade poznáme viaceré, ktorých senzorický prejav hodnotíme ako negatívny. Ide o skupinu hydroxyškoricových kyselín, konkrétne kyselinu kumárovú, kaftarovú, ale aj kávovú.

V prípade bobúľ poškodených slnečným úpalom alebo spálou môže byť ich obsah vyšší až o 200%. Tieto látky, predovšetkým v prípade bielych muštových odrôd, prenášajú do vína horké a zvieravé tóny. Mladé víno je náchylné na oxidáciu, stráca sviežosť a extrémne rýchlo starne. Sú potlačené odrodové predispozície a charakter. Takéto víno má minimálnu kvalitu.

V takomto prípade sú dve možnosti: využiť špeciálne enologické prípravky a postupy už pri spracovaní hrozna, alebo predísť problému v samotnom vinohrade správnym nastavením zelených prác. Okrem odlisťovania sa v priebehu augusta vykonáva druhé, poprípade tretie osečkovanie v závislosti od odrody, pestovateľského tvaru a lokality.

Je potrebné, aby každé ďalšie osečkovanie bolo o 15 cm vyššie ako predchádzajúce. V opačnom prípade by sme mohli odstrániť zálistky, ktoré v tomto období produkujú značnú časť asimilátov a pozitívne vplývajú na kvalitatívne parametre hrozna. Naopak zálistky v zóne strapcov je potrebné odstrániť z dôvodu prehustenia zóny strapcov a narušenia mikroklímy rastliny.

Ak sa rozhodneme pre reguláciu násady hrozna, mesiac august je na tento agrotechnický úkon vhodný. Je možné odstraňovať celé strapce, poprípade ich časti. V našich podmienkach pre dosiahnutie požadovaných parametrov postačuje ponechať dva strapce na letorast pri dodržaní odporúčaného počtu letorastov na rastline.

V prípade extrémnej regulácie by mohol nastať negatívny jav v podobe silného vegetatívneho rastu a možného poškodenia dreva v zimnom období a v zvýšenej náchylnosti k hubovým ochoreniam.

V priebehu mesiaca september a začiatkom októbra sa môžu vysievať rastliny určené na zazelenenie vinohradov v zimnom období. Hlavná funkcia tohto ozelenenia je zabrániť veternej a vodnej erózii v jesennom a skorom jarnom období.

V posledných rokoch sme svedkami výrazného deficitu zimnej vlahy a jarných zrážok, preto je vhodné určité druhy vysievať v jesennom období a zabezpečiť ich dobrú vschádzavosť a zapojenie porastu ešte na jeseň. Rastliny zabezpečujú pôdny pokryv a v zimnom období pútajú živiny, predovšetkým dusík, ktorý by sa mohol v zimnom období vyplaviť do spodných vrstiev pôdneho profilu.

Výsev rastlín je možné využiť pri mladých, ale aj pri rodiacich vinohradoch, predovšetkým v lokalitách s predpokladom vodnej a veternej erózie. V auguste ešte pred začiatkom zberu hrozna je vhodné vinohrad skontrolovať a rastliny napadnuté fytoplazmami a vírusmi zlikvidovať.

Práve takýmto radikálnym riešením sa zamedzí prenosu na zdravé jedince. V prípade, ak by sme tak robili až v období po zbere, mohlo by dôjsť k zámene prejavov ochorenia, predovšetkým u ochorenia ESCA s prejavom nedostatku draslíka.

Pre mnohých pestovateľov sú prejavy podobné a ich určenie mätúce. V období augusta sú prejavy ochorenia ESCA veľmi typické, podobne aj symptomatické prejavy stolburu. Ak sa stretneme s rastlinami, kde je napadnutá iba minimálna časť, je vhodné ich označiť a počas zimného rezu individuálne zrezať až do zdravého rastlinného pletiva.