Odišla legenda

Keď sme sa pred pár rokmi stretli kvôli rozhovoru, objavil sa ako vždy, plný elánu. Na otázku, čo mu dáva energiu aj v pokročilejšom veku, odpovedal vtedy jednoducho – je to práca. „Ja mám stále nejaký program, plný kalendár akcií. A tie akcie ma doslova nabíjajú energiou. V prednáškach a propagovaní ovocinárstva som našiel zmysel svojho života.“

A tak si prof. Ing. Ivana Hričovského, DrSc. budeme aj pamätať, ako odborníka a neúnavného propagátora ovocinárstva, vždy ochotného poradiť, vždy pripraveného podeliť sa o svoje znalosti a skúsenosti.
Na vymenovanie všetkých aktivít, ktoré boli spojené s jeho menom, je priestor v tomto úvodníku príliš malý.

Po absolvovaní štúdia sa do praxe dostal v období, ktoré ovocinárstvu na Slovensku prialo. Podporovaný bol výskum a šľachtenie, rozširovalo sa pestovanie, fungoval spracovateľský priemysel. Jeho meno sa najskôr spájalo so šľachtiteľskou stanicou Zárečie-Keblová. Neskôr pracoval ako vedúci na ovocinárskom oddelení Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch a v ďalších rokoch pôsobil na Šľachtiteľskej stanici v Bojniciach, ktorá bola prebudovaná na Výskumný a šľachtiteľský ústav ovocných a okrasných drevín.

Nasledovalo dlhoročné pôsobenie na SPU v Nitre, ktoré si pamätajú mnohí študenti a pracovníci, kde sa venoval nielen pedagogickej činnosti, ale zaslúžil sa aj o vznik Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. Kládol dôraz nielen na teóriu, ale hlavne na praktické poznatky, lebo ako hovoril, tie majú cenu zlata. Vychoval celú generáciu ovocinárov, práve vďaka nemu si mnohí absolventi vybrali túto profesiu.

Ani v pokročilejšom veku nepoľavil zo svojho tempa. Stal sa tvárou slovenských záhradkárov, najskôr ako predseda Slovenského zväzu záhradkárov, neskôr ako čestný predseda zväzu. Neúnavne sa zúčastňoval množstva akcií a jeho prednášky, plné zaujímavých informácií a okorenené typickým humorom a nadhľadom, sa stali legendárne.

Ako zdôrazňoval, najkrajšia dovolenka je preňho v slovenských záhradách a najdôležitejšia je osveta a informovanosť. Dôkazom toho je nielen jeho bohatá publikačná činnosť, ale stál aj pri zrode nášho časopisu a výrazne nám pomáhal pri jeho propagácii ako predseda redakčnej rady a neskôr čestný predseda.

Odišla osobnosť slovenského ovocinárstva, ktorá bude chýbať. Česť jeho pamiatke!