Práce v ovocnom sade počas júna a júla
Doterajší priebeh počasia v tomto vegetačnom období je veľmi premenlivý a ako po iné roky sa nám nevyhli ani mrazy.
Na mnohých lokalitách mali mrazy veľmi deštrukčný charakter, predovšetkým v prípade marhúľ, broskýň a čerešní. Sú lokality, na ktorých je možné pozorovať aj viac ako 95% poškodenie. Nepríjemnú skúsenosť s mrazmi majú aj ovocinári, ktorí pristúpili k ochrane zodpovedne, ale napriek tomu nevyhrali. Aj napriek vynaloženým finančným nákladom a enormnému úsiliu sa im nepodarilo svoje sady uchrániť.
Na viacerých lokalitách klesla teplota aj pod hranicu -5°C, dokonca sme sa stretli aj s lokalitami, kde bola teplota na úrovni –7°C. Pri takýchto nízkych teplotách sú už poškodenia vysoko deštruktívne a nezvratné. Jedinou možnou formou ochrany, ktorá proti negatívnemu pôsobeniu mrazov v období kvitnutia ovocných drevín fungovala, je protimrazová závlaha.
Negatívum je, že je potrebné veľké množstvo vody a vysoká počiatočná investícia, ktorá je rentabilná iba v prípade intenzívnych sadov v produkčnom veku. Pálenie sviečok, slamy a brikiet sa v tomto roku ukázalo neúčinné, poprípade iba minimálne účinné a to iba v lokalitách, kde teploty nepoklesli na tak extrémnu hranicu ako je spomínané vyššie. Mrazy sa stávajú stále extrémnejším problémom a ich početnosť sa zvyšuje, čo je potrebné zvážiť už v procese výberu lokality pre nový sad.
Zaujímavosťou je aj typ mrazov, ktorým sme tento rok čelili. Vo väčšine prípadov sa stretávame s tzv. radiačnou formou mrazov s vytvorením inverzie, keď sa studený vzduch udržiava tesne nad povrchom pôdy. Táto mrazová vzduchová vrstva môže byť vysoká od niekoľkých centimetrov až po niekoľko metrov. V tomto roku sa naopak objavila advekčná forma mrazov, ktorá bola sprevádzaná prúdením studeného vzduchu z arktických oblastí, čo znemožňovalo viaceré formy ochrany.
Aj zaužívaný pojem „jarné mrazy“ sa pravdepodobne bude musieť zmeniť, keďže prejav tohtoročných mrazov bol podobný zimným mrazom. Dokonca z pozorovaní vyplýva, že na viacerých lokalitách boli mrazy v priebehu marca a apríla silnejšie ako mrazy počas zimného obdobia.
Pravidelná prebierka plodov
Ovocné kultúry dokážu vytvoriť oveľa väčšiu násadu plodov, ako je potrebné na zabezpečenie dostatočného množstva plodov v požadovanej veľkosti a kvalite. Z tohto dôvodu je potrebné pri určitých ovocných druhoch vykonávať každoročne prebierku plodov. V prípade pestovania veľkoplodých jadrovín sa stala neoddeliteľnou súčasťou procesu pestovania.
Dobre vykonaná prebierka pozitívne ovplyvňuje viaceré kvalitatívne aspekty a, samozrejme, aj veľkosť plodu. Veľmi významné je aj vyfarbovanie plodov predovšetkým u jabĺk, keď sú v prípade ideálneho postavenia plody dokonale vyfarbené a zvyšuje sa ich lákavosť a atraktivita pre konzumentov.
Okrem pestovania viniča sa aj v prípade pestovania jabĺk využíva agrotechnický zásah odlisťovania. Na rozdiel od vinohradu, kde sa mnohokrát vykonáva ručne, v prípade ovocných sadov sa vykonáva predovšetkým tzv. defoliátormi, ktoré pracujú v závislosti od výrobcu na rôznych princípoch odstraňovania listov v procese dozrievania. Pravidelnou prebierkou dokážeme zamedziť u mnohých ovocných druhov, predovšetkým jabloní, striedavej rodivosti (alternácii).
Alternácia je druhová a výrazne aj odrodová záležitosť, keď sa vo viacerých sadoch stretávame s úrodou iba každý druhý rok, čo je v prípade intenzívnych systémov pestovania vo veľkovýrobných podmienkach nemysliteľné. Práve vďaka pravidelnému každoročnému vykonaniu prebierky je možné striedavej rodivosti predísť a úplne ju eliminovať. Striedavá rodivosť je založená na fyziologickej nerovnováhe.
Semená plodov produkujú látky inhibujúce zakladanie (diferenciáciu) kvetných pukov ako základ úrody v budúcom roku. V prípade extrémneho preplodenia počas vegetačného obdobia nenastane dobrá diferenciácia púčikov pre úrodu v budúcom vegetačnom období. Práve prebierkou dokážeme znížiť počet plodov a zamedziť tak narušeniu fyziologickej rovnováhy.
V prípade mladých a nových výsadieb je prebierka neoddeliteľnou súčasťou a je dôležitá pre správne formovanie koruny a dobrý kondičný stav rastliny. V dôsledku nadmernej úrody by sa mohol ovocný strom už v prvých rokoch po vysadení nadmerne vysiliť, čo môže spôsobiť problémy v nasledujúcich rokoch pestovateľského procesu v podobe oslabenia rastu, zvýšenej náchylnosti na ochorenia, či dokonca úhynu.
Prebierka má výrazný vplyv na architektúru koruny, predovšetkým v prípade mladých výsadieb, keď v dôsledku preplodenia môže nastať ohýbanie, poprípade zlomenie určitých častí konárov alebo dokonca aj stredníka. Prebierka je nevyhnutná pri jabloniach, hruškách a broskyniach.
V prípade marhúľ a sliviek je možné ju vykonávať v spojení s rezom predovšetkým pri mladých stromoch. Čerešne, višne a drobné ovocie nepotrebujú prebierku a postačuje regulácia úrody pravidelným rezom. V prípade ovocných druhov, ktoré dozrievajú v mesiaci jún a júl, ako sú čerešne a marhule, je možné vykonávať prebierku aj tzv. predzberom alebo viacnásobným zberom.
Tento systém sa bežne využíva vo veľkovýrobe, predovšetkým v prípade intenzívnych výsadieb čerešní, keď sa čerešne, v závislosti od veľkosti a vyfarbenia, zberajú aj na viac ako štyri etapy. Tento spôsob zberu zabezpečí dozretie väčšiny plodov v požadovanej kvalite. Ak by sme plody pozberali v jednom termíne, viacero z nich by mohlo byť prezretých, ale značná časť by bola naopak nedozretá. Takéto ovocie je v očiach zákazníkov bezcenné.
Letný rez
Letný rez je vhodné vykonávať predovšetkým v prípade neharmonicky rastúcich ovocných výsadieb. Ak ide o výsadby, kde je narušená integrita a rovnováha medzi generatívnou a vegetatívnou fázou, je vhodné vykonať doplnkový letný rez. Cieľom letného rezu je predovšetkým presvetliť korunu v procese dozrievania a oslabenie rastu.
V prípade jabloní, ktorých rovnováha je narušená, sa mnohokrát vytvárajú tzv. vlky, ktoré je potrebné bezodkladne odstrániť ešte v bylinnom stave. Na tento úkon nie je potrebné žiadne náradie a postačuje ich iba vylomiť. Vzniknutá rana sa veľmi rýchlo zacelí. Taktiež je vhodné rez vykonávať v prípade mladých výsadieb, pri ktorých sa snažíme formovať architektúru budúcej koruny.
Ak sme počas zimného rezu pristúpili k radikálnejšiemu rezu a nastalo výrazné zmladenie koruny, je taktiež potrebný letný rez. Predovšetkým v prípade jabloňových výsadieb v intenzívnych systémoch pestovania, kde sa uplatňuje aj podrezávanie koreňov pod rôznym uhlom a rôznymi typmi nožov nie je potrebný letný rez, naproti tomu je však potrebná pravidelná výživa, závlaha a každoročná prebierka plodov.
Aplikácia listových (foliárnych) hnojív je vhodná v období bezprostredne pred dozrievaním, predovšetkým v prípade kôstkovín. Ide hlavne o prípravky obsahujúce draslík, ktorý dokáže určitým spôsobom zvýšiť cukornatosť plodov. Aplikácia je vhodná 21 dní a následne 14 dní pred predpokladaným dátumom dozrievania.
Taktiež aj aplikácia vápnika, predovšetkým v prípade jabloní, je v tomto období nenahraditeľná. Dokážeme tak zamedziť tzv. horkej škvrnitosti, ktorá je v mnohých prípadoch najmä u drobnopestovateľov veľkým problémom. Takéto ovocie sa už po niekoľkých týždňoch po zbere úplne znehodnocuje a je nepredajné.
Choroby a škodcovia
Dozrievajúce plody jahôd, čerešní a marhúľ bývajú v tomto období poškodzované hnilobami. Jedná sa predovšetkým o Monilia fructigena, Botrytis cinerea a rod Penicillium. Spoločnou vlastnosťou všetkých je ich schopnosť napádať poškodené rastlinné pletivá, preto je dôležité zabrániť poškodeniu dozrievajúceho ovocia, ktoré je spôsobené krupobitím, nadmerným množstvom zrážok, mechanickým poškodením a rôznymi druhmi škodlivých organizmov.
Obdobie mesiaca jún je dôležité aj z pohľadu ochrany jabloní proti chrastavitosti (Venturia inaequalis), ktorá v prípade vhodných podmienok a zanedbania ochranných opatrení dokáže znehodnotiť značnú časť úrody a oslabiť kondičný stav rastlín. U broskýň je v prípade daždivého počasia v mesiaci jún a júl vhodná aplikácia prípravkov určených proti chrastavitosti broskýň (Cladosporium carpophilum).
Podobne ako ostatné hubové ochorenia napáda nielen listy, ale aj plody, čo znižuje atraktivitu plodov. Taktiež v prípade extrémneho poškodenia môžu byť postihnuté miesta vstupnou bránou pre sekundárne patogény. Veľmi nebezpečná a rozšírená je vďaka teplému počasiu počas leta múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) a múčnatka broskyňová (Sphaerotheca pannosa).
V boji proti múčnatke je možné využiť dva spôsoby – buď pravidelne aplikovať prípravky na ochranu rastlín, alebo ekologickejší spôsob, pravidelne likvidovať napadnuté časti rastlín. Tento spôsob je však vhodný najmä pre malé ekologické sady, keďže je časovo a finančne veľmi náročný, taktiež viacnásobný rez vrcholových častí letorastov, ktoré múčnatka napáda, narušuje architektúru ovocného stromu.
V prípade marhúľ, čerešní a sliviek je potrebné sa venovať chorobám poškodzujúcim a oslabujúcim listovú plochu, ako sú dierkovitosť plodov (Clasterosporium carpophilum) a hnednutie listov (Gnomonia erythrostoma). V prípade škodcov je v tomto období u jabloní najnebezpečnejšia voška jabloňová (Aphis pomi) a obaľovač jablčný (Cydia pomonella). S voškami sa môžeme stretnúť na väčšine pestovaných druhov, čomu je potrebné venovať patričnú pozornosť a zvoliť adekvátny spôsob ochrany.
Okrem obaľovača jablčného je možné v sadoch pozorovať viacero nebezpečných obaľovačov. V prípade broskýň sa jedná o obaľovača broskyňového (Cydia molesta) a v prípade sliviek o obaľovača slivkového (Grapholitha funebrana). V posledných rokoch sa pravidelne na broskyniach objavujú poškodenia psotou (Anarsia lineatella). Poškodenie sa prejavuje nielen na koncoch letorastov, ale mnohokrát aj na samotných plodoch, čo prestavuje veľké nebezpečenstvo.
Letné obdobie s výrazným deficitom zrážok je pre ovocné výsadby veľmi stresujúce a je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo vody a taktiež živín. Obrábanie pôdy a pôdopokryvných rastlín, spojených s likvidáciou burín, je taktiež štandardom pri všetkých ovocných výsadbách.
