Aktuálne práce vo vinohrade v jesennom období

V jesennom období je už možné bilancovanie doterajšej vinohradníckej sezóny. Ročník 2019 môžeme z pohľadu kvality definovať a hodnotiť ako priemerný ročník, to sa však nedá povedať o cene hrozna, ktorá v závislosti od odrody klesla aj o 30%. V mnohých prípadoch odbytové ceny nepokryli ani výrobné náklady.

Ak tento negatívny trend bude aj naďalej pokračovať, aj poslední vinohradníci, ktorí sa ešte trápia radšej vinohrady vyklčujú a vysejú na ich mieste repku olejku, kukuricu, poprípade inú poľnú plodinu, ktorej hektárový zisk prevýši zisk z pestovania viniča.

V doterajšom priebehu vegetačného obdobia bol zaznamenaný zvýšený výskyt čiernej hniloby (Phyllosticta ampelicida), čomu bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť v nasledujúcom vegetačnom období. U mnohých vinárov došlo k zámene príznakov peronospóry viniča (Plasmopara viticola) v neskoršom štádiu a čiernej hniloby (Phyllosticta ampelicida).

Okrem čiernej hniloby sa na mnohých lokalitách vyskytol aj úpal viniča, ktorý je vyvolaný dlhším pôsobením infračerveného žiarenia na rastlinu. Okrem poškodenia strapcov boli na mnohých lokalitách poškodené aj listy. Úpal v závislosti od intenzity dokáže znehodnotiť značnú časť úrody.

Vína, vyrobené z takto postihnutých viníc obsahujú väčšie množstvo fenolov, hnednú, rýchlejšie oxidujú, zvyšuje sa hodnota pH a výrazne sa znižuje pozitívny senzorický dojem z takéhoto vína. Prevenciou proti úpalu sú včas a odborne vykonané zelené práce.

Ak sa vinár rozhodne takto poškodené hrozno spracovať je potrebné, aby k spracovaniu došlo pri teplote nižšej ako 15 °C a k odkaleniu napríklad pomocou aktívneho uhlia, poprípade PVPP(Polyvinylpyrolidón).

V neskoršom jesennom období sa už vo vinohradoch nenachádza hrozno určené na zber, čo však nemusí platiť pri parcelách určených na ľadový zber. Jeseň je vhodným obdobím pre rozbor pôdy vo vinohrade. Na základe rozboru je možnosť pristúpiť k aplikácii priemyselných hnojív, poprípade organických hnojív v závislosti od podmienok samotného vinohradníka.

V tomto období je vhodná aplikácia fosforečných, draselných, horečnatých a vápenatých hnojív. Presnú dávku aplikovaných priemyselných hnojív je možné stanoviť iba na základe výsledkov agrochemického skúšania pôdy.

V súčasnosti je možné rozbor realizovať vo viacerých akreditovaných laboratóriách po celom Slovensku. Pri odbere je dôležité, aby bol vo vzorke pôdy zohľadnený celkový stav parcely a skúmaného územia. Je dôležité, aby bola vzorka homogénna z dôvodu čo najpresnejších výsledkov. Ak by sa pôdna vzorka odoberala neodborne, mohlo by dôjsť k skresleniu výsledkov.

Cena agrochemického skúšania pôdy sa pohybuje rádovo v desiatkach eur v závislosti od množstva analyzovaných mikro a makro prvkov. Vo väčšine prípadov sa prejavuje predovšetkým deficit makroprvkov, deficit mikroprvkov sa prejavuje ojedinele a vo výnimočných prípadoch. V prípade makroprvkov treba poznať ich význam pre rastlinu a pohyblivosť v pôde.

Vápnik patrí spolu s dusíkom medzi najpohyblivejšie prvky v pôde, čo je potrebné zohľadniť pri hnojení. V prípade aplikácie draslíka a fosforu je vhodné využiť hĺbkové aplikátory a hnojivá zapracovať minimálne do hĺbky 0,3 m. Ak by sa draselné, horečnaté a fosforečné hnojiva aplikovali podobne ako vápenaté na povrch pôdy, bolo by hnojenie neúčinné z dôvodu pomalej pohyblivosti v pôde, iba niekoľko centimetrov za rok.

Takáto aplikácia je úplne zbytočná a je to plytvanie finančnými a technickými možnosťami samotného vinohradníka. Narušenie pôdy v hlbších pôdnych horizontoch má okrem funkcie aplikácie priemyselných hnojív aj pozitívny vplyv na štruktúru pôdy, zníženie zhutnenia pôdy a prevzdušnenie pôdy.

V takto spracovanej pôde oveľa lepšie prebieha výmena plynov a zlepšuje sa aj fungovanie pôdneho edafónu. V prípade vápnika je potrebné pravidelne vykonávať udržiavacie vápnenie a je vhodné využiť tzv. aplikáciu naširoko. Aplikácia sa najčastejšie vykonáva v podobe uhličitanu vápenatého CaCO3 alebo páleného vápna CaO.

Pravidelná aplikácia vápenatých hnojív zlepšuje štruktúru pôdy, čiastočne zvyšuje odolnosť voči hubovým ochoreniam a zvyšuje sa príjem živín z pôdy. Organické hnojivá je možné aplikovať aj v podobe granulátov, ktoré predstavujú výbornú alternatívu ku klasickému maštaľnému hnoju, ktorý je v súčasnosti vzácny a jeho aplikácia sa vo väčšine vinohradov nevykonáva.

V prípade, že je vinohradník aj vinárom, je vhodné zapracovať do vinohradu zvyšky zo spracovania hrozna, či už v podobe klasického vyzretého kompostu, alebo v posledných rokoch moderného vermikompostu. Vermikompot je organická hmota rozložená pôsobením dážďoviek.

V Rakúsku a v Českej republike sa tento spôsob výroby kompostu a jeho uplatnenie vo vinohradníctve osvedčil a je bežne využívaný predovšetkým u ekologických pestovateľov.

Po opadnutí listov je možné pristúpiť k rezu viniča. V tomto období je potrebné rezať odrody, ktoré dobre odolávajú pôsobeniu zimných mrazov.

V prípade mladých jedno a dvojročných vinohradov je dôležité prihrnúť pôdu k miestu vrúbľovania. V prípade výrazne silných zimných mrazov by práve táto časť mladej rastliny mohla byť poškodená a mohlo by dôjsť k nezvratnému poškodeniu celej rastliny.

Ak bol vinohrad počas vegetácie stresovaný a bol pozorovaný deficit určitých prvkov, je potrebné takto postupovať aj pri starších vinohradoch. Nikto z nás nedokáže predpovedať priebeh a pôsobenie počasia v zimnom období, preto je dôležité byť prezieravý a rastlinu pripraviť na obdobie vegetačného kľudu čo najlepšie.

Ak bol vinohrad počas vegetácie výrazne stresovaný, už mrazy pri teplote -16 °C dokážu poškodiť zimné púčiky a staré drevo. Ak je vinohrad v dobrom zdravotnom stave a bola nastavená harmonická výživa, zimné púčiky dokážu odolávať aj teplotám nižším ako -21°C.

Jesenné obdobie je najvhodnejším termínom pre rigoláciu pri zakladaní nového vinohradu. Ešte pred samotnou rigoláciou je potrebné aplikovať priemyselné hnojivá a maštaľný hnoj, v prípade deficitu vykonať dosycovanie na potrebnú úroveň.

Toto hnojenie sa v praxi nazýva zásobné hnojenie, keďže sa potrebné živiny vďaka rigolácii dostanú až do hĺbky 0,7 m a pôdny profil sa zhomogenizuje, čo už v jestvujúcich vinohradoch nie je možné. Ak by sa zásobné hnojenie nevykonalo, mohlo by v priebehu nasledujúcich rokov dôjsť k prejavom deficitu príjmu makro, poprípade mikro prvkov.

Prevencia je vhodnejšie riešenie ako neskoršie hasenie problému a jeho odstraňovanie, ktoré je časovo, a predovšetkým finančne náročné pre každého pestovateľa, obzvlášť pri súčasnom vývoji odbytových cien hrozna.