„Elsinoe leaf and fruit spot“ (ELFS) – málo známa choroba jabloní
Najzávažnejším hubovým ochorením jabloní je chrastavitosť, ktorej pôvodcom je Venturia inaequalis. Okrem nej však existujú ďalšie hubové patogény, spôsobujúce poškodenie plodov a listov jabloní. Jedným z málo známych je askomycéta Elsinoe pyri.
Začiatkom 21.storočia spozorovali ovocinári v Dánsku tmavé škvrny na plodoch a listoch jabloní v sadoch s ekologickým pestovaním (bez fungicídnej ochrany). Prvý výskyt bol na odrode Prima v roku 2000, následne v roku 2003 na odrode Topaz a v roku 2008 na odrode Rubinola.
Keďže symptómy sa objavovali na odrodách s génom rezistencie Vf, spočiatku sa predpokladalo, že ide o istý druh rezistentnej reakcie voči Venturii inaequalis. Choroba bola pomenovaná „Topaz spot“ – podľa najčastejšie postihnutej odrody. V roku 2009 ochorenie zaznamenali aj na odrode Red Aroma, ktorá je v Škandinávii široko pestovaná a nemá gén rezistencie Vf proti chrastavitosti.
V roku 2012 bolo 95% úrody Red Aroma poškodenej chorobou „Topaz spot“. Bolo zrejmé, že vtedy ešte neidentifikovaný patogén môže spôsobiť vysoké ekonomické straty, keďže postihnuté jablká boli nepredajné za účelom konzumácie. Pretože dané ochorenie sa vyskytovalo výhradne v sadoch bez fungicídnej ochrany, predpoklad bol, že ide o hubového patogéna.
Dánski vedci následne pri podrobnejšom skúmaní zistili výskyt choroby „Topaz spot“ v sadoch s organickým pestovaním po celej krajine a na všetkých odrodách jabloní. Ako patogén, spôsobujúci toto ochorenie, bola metódami DNA-analýzy identifikovaná askomycéta Elsinoe pyri (Glazowska et al., 2013). Hubová choroba ním spôsobená (pôvodne označovaná ako „Topaz spot“) bola potom pomenovaná ako „Elsinoe leaf and fruit spot“ (ELFS). Huba Elsinoe pyri nie je novým patogénom.
Ako prvý ju popísal už v roku 1914 ruský mykológ Nikolaj N.Voronichin, ktorý ju nazval Plectodiscella pyri. V roku 1932 americká mykologička Anna E.Jenkinsová zmenila názov tohto hubového patogéna na Elsinoe pyri. Jenkinsová už v roku 1932 identifikovala E. pyri na jablkách importovaných do USA z Talianska, Švajčiarska, Írska, Maďarska a Portugalska.
Neskôr – v roku 1943 – zistila prítomnosť E. pyri na jablkách dopestovaných v USA v štátoch Oregon a Washington, v roku 1946 na jablkách importovaných z Francúzska a Španielska. Choroba jabloní spôsobená E. pyri bola v roku 1954 popísaná tiež Atkinsonom na Novom Zélande. Kým Voronichin a Jenkinsová identifikovali výskyt E. pyri tak na jabloniach, ako aj na hruškách, dánski vedci začiatkom 21.storočia postihnutie hrušiek nezaznamenali.
Symptómy choroby „Elsinoe leaf and fruit spot“, ktorej pôvodcom je Elsinoe pyri, sa prejavujú ako početné hnedé škvrny na listoch a hnedo-čierne, až čierne škvrny na plodoch. Typická veľkosť lézií na listoch je 0,5-4 mm, na jablkách 2-5 mm. Škvrny majú bledší, striebristosivý stred ohraničený tmavým lemom.
Objavujú sa najmä na plodoch a listoch exponovaných slnečným lúčom, z čoho sa dá predpokladať, že E. pyri má malé nároky na vlhkosť a vyššie nároky na svetlo. Choroba najviac postihovala odrodu Topaz (podľa čoho aj dostala svoje prvotné pomenovanie „Topaz spot“). Neskorším testovaním 24 najčastejšie pestovaných odrôd v Dánsku bolo zistené, že najcitlivejšie na ochorenie ELFS boli odrody Coxova reneta, Jonagored, Otava, Ingrid Marie, Gravenstein, Rubinola a Topaz.
Častý výskyt E. pyri na odrodách s génom rezistencie Vf proti chrastavitosti je pravdepodobne spôsobený nízkym alebo žiadnym používaním fungicídov v sadoch s týmito tzv. rezistentami. Dánski vedci tiež zaznamenali pri viacerých odrodách jabloní fakt, že silný vegetatívny rast, navodený výdatným rezom, redukoval výskyt E. pyri. Choroba ELFS bola doposiaľ málo skúmaná, keďže v sadoch ošetrovaných fungicídmi nepredstavovala vážnejší problém.
Preto máme stále pomerne málo informácií o tomto hubovom patogénovi a jeho životnom cykle. V sadoch a záhradách s organickým ekologickým pestovaním ale dopady infekcie E. pyri môžu byť ekonomicky aj pestovateľsky závažnejšie. Táto choroba tiež môže byť svojimi prejavmi zamieňaná za chrastavitosť, s nesprávnymi závermi o prípadnom prelomení rezistencie niektorých odrôd patogénom Venturia inaequalis.
Bude preto potrebné preskúmať podrobnejšie otázky, týkajúce sa klimatických a enviromentálnych podmienok vývoja a šírenia hubového patogéna Elsinoe pyri, jeho prezimovania, interakcie s inými mikroorganizmami na povrchu plodov, eventuálnej produkcie mykotoxínov, ako aj ďalšie faktory, ktoré by mohli byť dôležité v kontrole a zvládaní tejto choroby.
S vysokou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že choroba jabloní „Elsinoe leaf and fruit spot“, ktorej pôvodcom je askomycéta Elsinoe pyri, sa vyskytuje v celej Európe – a teda aj v oblasti Slovenska a Čiech – len je často prehliadaná alebo nesprávne diagnostikovaná.
Zdroj: „Topaz spot“ in apple identified as „Elsinoe leaf and fruit spot“
(Elsinoe pyri (Wor.) Jenkins). /Korsgaard, Maren; Glazowska, Sylwia Emilia; Schiller, Michaela; Johnson,P.R.; Lund, Ole Sogaard.
2014. Abstract from 16.th International Conference of Organic Fruit-Growing, Hohenheim, Germany.
