Práce v ovocnej záhrade v apríli a v máji
Všetci svoje záhrady milujeme. Niekedy by sme za ne aj dýchali. Zvlášť si to uvedomujeme na jar, keď prichádzajú „ľadoví muži“. Každý rok dúfame, že tentoraz neprídu, väčšinou ale márne.
Dá sa proti tomu niečo robiť, ale musíme byť pripravení. Používať včas prostriedky zvyšujúce odolnosť, sledovať predpoveď počasia a adekvátne zareagovať. Väčšinou musíme rozhodiť do sadu čerstvý hnoj, zapáliť parafínové sviece, prípadne pelety na to určené, víriť vzduch v sade, použiť zadažďovanie, prikrývať jahody a kríky netkanými textíliami.
Práce v apríli
V januári a vo februári sme rezali konáre polokmeňov jabloní hlavne pre zajace, aby nám cez poškodené oplotenie neohrýzali stromky, pripravovali sme sa zodpovedne na jarnú sezónu, aby sme sa mohli v týchto mesiacoch naplno venovať jarným prácam, ako sú výsadba nových ovocných drevín, štepenie, rez stromov, ošetrenie proti chorobám a škodcom. Týmto všetkým prácam sa budeme teraz venovať.
Kto neurobil prvé ošetrenie proti kučeravosti broskýň už vo februári tohto roku, keď bol vhodný termín, bude mať s broskyňami tento rok problém.
Už máte nakúpené postreky?
Pomaly prichádza čas na predjarný postrek na ochranu ovocných drevín proti prezimujúcim škodcom a hubovým chorobám a posledný postrek na broskyne proti kučeravosti tesne pred kvitnutím. Nezabudnite ani na ochranu proti mrazom, lebo marhule, keď majú púčiky vo fáze balónikov, v krátkej dobe už budú kvitnúť.
Prvý preventívny postrek proti múčnatke a chrastavitosti jabloní urobíme tesne pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí. S postrekmi pokračujeme v dvojtýždňových intervaloch do polovice júla. Pozor na počet postrekov. U niektorých prípravkov sa uvádza maximálny počet použití 3x.
Výsadba stromčekov
Pomaly sa väčšina z nás chystá na výsadbu prostokorenných stromčekov či kríkov. Chceli by sme, aby nezaschli, nezahnívali a netrpeli stresom po výsadbe. Ako im pomôcť, aby si vytvorili mohutný koreňový systém, a tak dávali v ďalších rokoch dostatok ovocia či bobúľ? Keď bude mať rastlina silný koreňový systém lepšie odolá chorobám, lebo má dobrý základ, ktorý ju vyživuje.
Každá rastlina má koreňový systém obmedzený a my ho môžeme zväčšiť prospešnými pôdnymi mykoríznymi hubami. Podhubie týchto húb sa napája na korene rastlín a mikroskopické vlákna mnohonásobne rozšíria koreňový systém rastliny, ktorá tak môže čerpať vodu a živiny z veľkého objemu pôdy. Ošetrené rastliny lepšie rastú a sú odolnejšie voči suchu, ktoré nás v posledných rokoch veľmi trápi.
Podhubie totiž vytvorí bohatú sieť mikrovlákien. Takto vytvorená sieť zachytí vodu a postupne ju potom rastline dodáva. Ak toto podhubie obsadí koreň rastliny, naviaže sa na neho, a tak znemožní prístup škodlivým pôdnym hubám, ktoré inak môžu korene napadnúť a zničiť tým celú rastlinu. Tieto prospešné huby žijú s rastlinou po celú dobu jej života a ďalej sa na koreňoch množia.
Jedna prvotná aplikácia zaručene pomôže! Aby novo vysadené stromčeky netrpeli suchom, je ideálne pri výsadbe primiešať okolo koreňov aj Zeolit. Je to prírodný zázrak z prvohôr. Tento mikroporézny materiál, ktorý vo svojich póroch zadržuje ióny prvkov vyskytujúcich sa v prostredí, bude udržiavať aj vlahu pri koreňovom systéme. Zeolit zaistí aj lepšie využitie hnojív a výrazne pomôže, ak máme ťažkú pôdu.
Ako všetko toto aplikovať?
Do výsadbovej jamky stačí nasypať prípravok SYMBIVIT tak, aby vrstva prípravku pokryla dno a koreňový systém rastliny sa dostal do priameho kontaktu s ním.
Je tiež možné zmiešať obsah balenia s päťnásobným množstvom vody a do tejto kašovitej zmesi korene rastliny namočiť tesne pred výsadbou. Zeolit zmiešame so substrátom alebo pôvodnou zeminou z výsadbovej jamky a takto obohatenú zeminu späť prihrnieme ku koreňom rastliny. Dbáme na to, aby sme pôdu okolo ovocných drevín udržiavali v kyprom, nezaburinenom stave. Po dlhej zime sú rastliny vysilené, vykonali sme na nich nevyhnutné úkony rezom, potrebujú preto stimulačnú dávku, ktorú im poskytneme prihnojením.
Pri aktuálnych prácach nesmieme zabúdať na sledovanie počasia, najmä na možnosť príchodu jarných mrazíkov. Dôležitá je ochrana kvetov pred nimi. Nachystáme si vhodný materiál na zadymovanie, možnosť zahmlievania vodou, ale i postrekmi 2 dni pred príchodom mrazíku prípravkom CropAid alebo Champion 50 WP, ktoré neškodia včelám.
Až do kvitnutia stromov môžeme ešte prihnojiť liadkovou formou hnojiva (liadok vápenatý). Využívame najmä ekologické hnojivá. Glejotokové rany na kôstkovinách vyčistíme a natrieme zriedeným octom a štepárskym voskom, prípadne stromovým balzamom.
Vrúbľovanie
Pre ovocinárov prichádza najvhodnejší čas na vrúbľovanie za kôru, určený „fenologickou fázou“ – kvitnutie trniek, čo je u nás prakticky 2.dekáda apríla. Pri jadrovinách býva úspešnosť prakticky 100%, pri kôstkovinách sa znižuje aj o niekoľko desiatok percent. Veľký vplyv na to má kvalita uloženia vrúbľov, ale aj počasie, aké po štepení príde. Vlhko, mraky na oblohe a občasné prehánky, ktoré by mali k aprílu patriť, percento ujatia zvyšujú.
Ako sa to robí?
Môžeme štepiť „klasicky“, alebo použiť vylepšený spôsob štepenia, keď vrúbeľ nebude len zastrčený do rezu za kôru, ale budú sa dotýkať rezné plochy kambií vrúbľa a podpníka. Po štepení sa vrúbeľ a podnož obviaže páskou a rany zatrú štepárskym voskom, poprípade sa celý štep a podpník ešte natrie latexom riedeným vodou (2 diely vody, jeden latexu).
Ďalšími prácami je kontrola vrúbľovancov zo zimy. Pokiaľ niektoré vrúble nepučia, nečakáme príliš dlho a podpníky prevrúbľujeme. Zrežeme ich o trochu nižšie a použijeme vrúble, ktoré dávajú predpoklad dobrého prijatia.
Ďalej je treba upozorniť na moniliózu kvetov a výhonkov kôstkovín, ktorá napáda najmä marhule, v menšej miere aj čerešne a višne. Vyhovuje jej vlhké počasie, najnebezpečnejší je dážď do rozvinutých alebo odkvitajúcich kvetov. Ochrana sa zvyčajne vykonáva dvakrát, a to na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia.
Kypríme pôdu pod ovocnými drevinami a za suchého počasia zavlažujeme. Slivky pri dokvitaní ošetríme proti piliarke slivkovej.
Práce v máji
Podľa priebehu sezóny (ak je máj, čo prináša do stodôl raj) môžeme ešte vysádzať ovocné stromčeky a kríky, sadenice jahôd a viniča. Je čas na rez orechov. Ak máme v záhrade odrody jabloní citlivé na chrastavitosť, môžeme podľa počasia proti nej zakročiť (keď je daždivo, listy zostávajú vlhké aj viac ako 2-3 hodiny), najlepšie prípravkami účinkujúcimi proti chrastavitosti, a zároveň aj proti múčnatke.
Ak je sucho a teplo, je vhodné ošetriť prípravkami účinkujúcimi proti múčnatke a chrastavitosti nielen stromy citlivé, ale všetky. Ak máme v záhrade hrušky, používame na toto ošetrenie také prípravky, ktoré okrem chrastavitosti (a múčnatke) potláčajú aj rozvoj hrdze hruškovej (striekame po kvete 3x v dvojtýždňových intervaloch).
Zalievame stromčeky a kríky vysadené v jeseni i na jar, vysadené jahody, ak je sucho aj staršie stromy – hlavne kôstkoviny, ktoré budeme oberať ako prvé (skoré marhule, broskyne). Vlhkejšie a chladné počasie prináša riziko rozvoja americkej múčnatky na egrešoch, ale aj na citlivých čiernych ríbezliach. Pri takomto počasí ošetrujeme aj odrody s vysokou odolnosťou (rezistentná nie je ani jedna).
Rez orechov
Najvhodnejší termín pre rez orechov je na jar až po vypučaní. Určenie spoľahlivého termíne rezu je možné podľa vegetačnej fázy jednotlivých orechov. Termín rezu po vypučaní platí pre každý orech, v každom roku, v každej polohe a na každom pozemku ( ako hovorí p. Jaroslav Matejsek, ktorý sa celý život venuje šľachteniu orechov).
Orechy sú počas obdobia vegetačného pokoja pri teplotách nad 0°C pod tlakom miazgy a po reze v zimnom a jarnom období dochádza k výronu miazgy. Až v dobe po vypučaní, keď nové prírastky majú dĺžku 3-5 cm, sa výrazne zníži tlak miazgy, takže po reze v tom čase nedochádza k jej výronu. V tej dobe je možné odstrániť vetvy, ktoré majú priemer do 5 cm.
Pokiaľ je nutné odrezať hrubšie vetvy, je lepšie počkať, až kým nové prírastky majú dĺžku 10-12 cm. Ďalšia možnosť je odstránenie hrubšej vetvy na dvakrát. Postupné skracovanie konára až na pahýľ asi 100 cm dlhý je vhodné v čase, keď nové prírastky majú dĺžku 3-5 cm a úplné odstránenie vetvy (pahýľa) na konárový krúžok robíme, keď letorasty na okolitých vetvách majú dĺžku 10 až 12 cm.
Ošetrenie rán orechov
Čo najskôr po odrezaní konára ošetríme ranu vhodným náterom, aby sa predišlo vysychaniu a popraskaniu dreva v rane.
Osvedčil sa kombinovaný náter vhodným štepárskym voskom, ktorý nepáli a aby sa zabránilo stekaniu vosku z rany a jeho vysychaniu, odporúčam zľahka pretrieť vosk bielou latexovou farbou. Tento kombinovaný náter vydrží na rane 2 roky.
Hojenie rán orechov
Intenzita hojenia rán je rôzna, a najlepšie výsledky sa dosahujú pri reze čo najskôr po vypučaní. Rany sa začnú intenzívne hojiť na začiatku vegetačného obdobia v čase, keď najviac rastú nové korene a nové letorasty, kedy sa výrazne zväčšuje asimilačná plocha stromu. Po reze v tomto období (koncom apríla až začiatkom mája) sa do augusta vytvorí hojivý zával po obvode rany v šírke 10 mm.
Po reze začiatkom júna sa do augusta vytvorí hojivý zával po obvode rany len v šírke 5 mm. Vidíte, že rozdiel jedného mesiaca spôsobí, že zával je vytvorený len polovičný. Po reze začiatkom júla sa do augusta vytvorí hojivý zával po obvode rany v šírke len 2 mm. Po reze začiatkom augusta sa do jesene po obvode rany nevytvorí žiadny merateľný ani znateľný hojivý zával. Doba potrebná pre úplné zahojenie rany s priemerom 10–12 cm môže trvať 7 až 8 rokov.
Pozor na neskoré jarné mrazy!
U kôstkovín znamená jarný mrazík s teplotou -3°C a menej koniec nádeje na úrodu. Ale aj pri tejto teplote si najmä jablone a čiastočne aj hrušky časť plodov podržia. Mrazuvzdorné kivi (Actinidia arguta či A. kolomikta) sú mrazuvzdorné v zime, na jar len do doby pučania. Akonáhle sa však prebudia a začne v nich prúdiť miazga, už je zle.
Mladé výhony sú citlivé na teploty už tesne pod 0°C a po takomto mrazíku majú problém obrásť. Nemajú vedľajšie (sekundárne) púčiky ako vinič a ani v kôre spiace púčiky ako takmer všetky ovocné dreviny. Obrastajú z púčikov, ktoré boli schované napríklad pri zemi, alebo v konároch niekde v závetrí a v tieni, čo je dôvod, prečo ešte nezačali poriadne pučať.
Rovnako tak aj rakytník rešetliakovitý odoláva sibírskej zime, ale nie našej jari, v ktorej môže po dlhšom teplom období prísť znova mrazík. To sa na Sibíri nedeje. U jahôd si tiež nemusíme vyložene zúfať. Z prvých kvetov sú síce tie najlepšie plody, ale rastlina ich obyčajne nahradí na ďalších kvetných stvoloch. Síce bude jahôd menej, ale budú počas celej doby zberu väčšie.
Vinič môžu poškodzovať zimné mrazy, ale v poslednom období spôsobujú ďaleko väčšie škody mrazy jarné. U záhradkárov je možné sa mrazom brániť predovšetkým nepriamymi postupmi. K výraznejšiemu poškodeniu zimnými mrazmi dochádza zvyčajne vtedy, keď teploty poklesnú po -15°C. Mnoho odrôd však prežíva bez poškodenia aj teploty okolo -20°C. Základným opatrením je výber chráneného stanovišťa.
Ďalším nepriamym postupom je voľba pestovateľského tvaru a spôsobu rezu. Ako prevencia sú vhodné tvary s vyšším podielom starého dreva, tzn. pergoly alebo tvary s ramenami zo starého dreva (kordón). Na starom dreve sa tvorí vyšší podiel spiacich púčikov. Spiace púčiky väčšinou pučia aj po období silných mrazov a na letorastoch môže byť tiež hrozno. Odolnejšie sú tiež zimné púčiky na bazálnej časti výhonku.
V lokalitách, kde sa poškodenie zimnými mrazmi vyskytuje pravidelne volíme kordónové tvary s vyšším podielom starého dreva. Na kordónových ramenách je potom vhodné nechať krátke plodonosné drevo, teda čapíky alebo krátke ťažne.
V ostatných niekoľkých rokoch sa vyskytujú na konci apríla a začiatkom mája mrazy, ktoré môžu vinič poškodzovať výraznejšie. Výhodou je, že sú v zimnom púčiku základy troch kategórií púčikov. Najskôr zvyčajne pučia hlavné púčiky a o niečo neskôr vedľajšie púčiky. Ak dôjde k poškodeniu hlavných púčikov, nemusí dôjsť k poškodeniu vedľajších púčikov. Podlom, kedy sa redukuje počet letorastov zo zimných púčikov, je preto potrebné vykonávať až keď odznie riziko jarných mrazov.
Vhodnou možnosťou, ako sa pokúsiť čeliť jarným mrazom, je oddialenie pučania viniča. To dosiahneme vykonávaním zimného rezu až koncom marca alebo začiatkom apríla, keď už začína slzenie viniča. Pri reze v tomto termíne je slzenie veľmi intenzívne a vinič tým prichádza o časť zásobných látok uložených v koreňoch a starom dreve. Zákonite potom neskôr pučí, a tak uniká jarným mrazom. Pri silných jarných mrazoch môže byť poškodená väčšia časť letorastov na ťažni. Ochranou je potlačenie pučania púčikov na ťažni vďaka apikálnej dominancii. Na kríku sa po reze ponechá jeden ťažeň vyviazaný a druhý nevyviazaný.
Na nevyviazanom je vidieť intenzívne pučanie prvého púčika odhora (rast vrcholových púčikov potlačí pučanie púčikov postavených nižšie kvôli apikálnej dominancii). Nevypučané púčiky preto nemusia byť poškodené jarnými mrazmi. Potom, čo na nevyviazanom zamrznú letorasty, môžeme ho celý odstrihnúť. Vyviazaný letorast potom začne rovnomerne pučať. Poslednou možnosťou ako chrániť letorasty a pučiace púčiky pred poškodením jarnými mrazmi je zakrytie ťažňov bielou netkanou textíliou.
