Práce vo vinohrade – skoré letné obdobie

Skoré letné obdobie je pre vinohradníkov veľmi náročné a mnohokrát rozhoduje o kvalite budúcej úrody. Toto obdobie je spojené predovšetkým so zelenými prácami a ochranou rastlín voči biotickým a abiotickým faktorom.

V prípade biotických je to výrazne jednoduchšie a každý skúsenejší agronóm dokáže vypracovať dobrý plán ochrany a aj následne vykonať jeho samotnú realizáciu. Oveľa horšie, s menšími možnosťami úspechu, je to v prípade abiotických činiteľov prostredia.

Okrem jarných mrazíkov, ktoré aj tento rok zasiahli viacero vinohradov, sú v letnom období negatívne prejavy vyšších teplôt, ale predovšetkým sucha, poprípade extrémnych zrážok. Vinič je v tomto štádiu výrazne stresovaný a v prípade mladých alebo prestarnutých výsadieb môže dôjsť až k úhynu rastlín.

Ďalším negatívom, ktoré je spojené s teplými letnými dňami je krupobitie, ktoré môže mať totálne devastačný charakter.

Nenahraditeľné zelené práce

V tomto období je jednou z najdôležitejších operácií vo vinohrade skracovanie letorastov (osečkovanie). Ide o skrátenie listovej steny viniča hroznorodého. Je to úkon, pri ktorom môžeme okrem kvality ovplyvniť dokonca aj množstvo úrody.

Dôležitým faktorom je termín osečkovania, ktorý rozhoduje o aspektoch kvality hrozna. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať veľmi nelogické, ako môže osečkovanie ovplyvniť kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele hrozna, ale opak je pravdou. Je to spôsobené narušením osi letorastu a, samozrejme, narušením prirodzeného toku asimilátov do vrcholových častí.

V čase intenzívneho rastu smerujú asimiláty predovšetkým do vrcholových častí. Okrem zmeny prúdenia asimilátov sa zmenší aj plocha listovej steny, čo má význam predovšetkým počas horúcich letných dní, keďže sa znižuje výpar vody z rastliny (transpirácia). Vďaka narušeniu toku asimilátov sa ich značná časť presúva do strapcov.

Zaujímavosťou je, že názov strapec je z botanického hľadiska neodborný, keďže súkvetie v prípade viniča sa nazýva metlina. Názov strapec je aj napriek svojej neodbornosti zaužívaný a to sa pravdepodobne ani nikdy nezmení. Odďaľovanie termínu osečkovania výrazne podporuje kvalitu na úkor kvantity. Vykonanie skrátenia letorastov až po mesiaci od odkvitnutia pozitívne ovplyvní kvalitu hrozna.

Po skrátení letorastu by nad najvyššie postaveným strapcom malo zostať minimálne 10 listov, v závislosti od spôsobu vedenia. Dôležité je, aby ďalšie osečkovanie bolo vykonané minimálne 10 cm vyššie ako to predošlé. Je potrebné rešpektovať rastové vlastnosti danej odrody, kondičný stav, materiálno-technické vybavenie prevádzky a vek vinohradu.

Dôležité je mať predstavu o budúcom hrozne, jeho parametroch a, samozrejme, množstve a na základe toho prispôsobiť agrotechnické úkony. Pri bujne rastúcich viniciach nie je veľmi vhodné otáľať s termínom. Vplyvom bujného rastu by mohlo dôjsť k ohnutiu letorastov a následnému zatieneniu značnej časti listovej plochy.

V závislosti od priebehu počasia sa osečkovanie vykonáva 2-3 krát počas vegetácie. Zálistky, ktoré vyrastajú vo vrcholovej časti skráteného letorastu, majú veľký význam pri dozrievaní hrozna. Osečkovanie sa už dlhé roky vykonáva plne mechanizovane. Na menších plochách vinohradov sa môže vykonať ručne, treba však počítať s vyššou pracovnou záťažou v závislosti od odrody, veku a danej lokality, cca 30-35 hod./ha.

Okrem osečkovania je potrebné aj pravidelne zastrkávať letorasty do drôtenky. Zastrkávanie je potrebné vykonávať pri rýnsko-hessenskom vedení a jemu podobných vedeniach. V prípade jednoduchého závesu a podobných tvaroch sa zastrkávanie nevykonáva.

Cieľom je usmerniť rast, zabezpečiť dobré oslnenie všetkých listov a zabrániť prípadnému vylomeniu letorastov. U viacerých vinohradníkov som sa stretol s názorom, že všetky zálistky sú zlé a je potrebné ich odstrániť pozdĺž celej osi letorastu. Toto tvrdenie je veľmi mylné a je potrebné ho vyvrátiť. Negatívny alebo pozitívny charakter zálistkov je ovplyvnený predovšetkým ich postavením na letoraste.

Zálistky, vyrastajúce v okolí a v zóne strapcov sú negatívne a je potrebné ich odstrániť, keďže zahusťujú zónu strapcov a narušujú prirodzenú mikroklímu. Naproti tomu zálistky v horných častiach letorastov môžeme nazvať motorom fotosyntézy. Vďaka nim dokáže vinič fungovať aj v závere vegetačného obdobia. Každý list má, podobne ako človek, svoju najproduktívnejšiu fázu.

V prípade listov viniča je to medzi 50. až 80. dňom. Predovšetkým zálistky rozhodujú o cukornatosti hrozna.

Ochrana proti hubovým ochoreniam

Ochranné zásahy v období po odkvitnutí viniča patria k najdôležitejším opatreniam a výraznou mierou dokážu ovplyvniť parametre a množstvo zberaného hrozna. Medzi najnebezpečnejšie ochorenia, ktoré sa môžu na viniči objaviť, sú dobre známa peronospóra viniča (Plasmopara viticola) a múčnatka viniča (Erysiphe necator).

V minulom roku sme sa však na viacerých lokalitách stretli aj s poškodením viniča čiernou hnilobou. Ochranu je potrebné zvoliť individuálne vzhľadom na lokalitu a, samozrejme, priebeh vegetačného obdobia. Dôležité je nespoľahnúť sa na kalendár a dátumy, ale zohľadniť priebeh fenologických fáz a prejav samotných rastlín.

Múčnatka viniča (Erysiphe necator) je v posledných rokoch nebezpečná a na viacerých lokalitách nezastaviteľná. Podobne ako peronospóra napáda všetky zelené časti rastlín. Veľmi nebezpečné je napadnutie mladých strapcov, keď môže dochádzať k praskaniu bobúľ a k prietrži semien. Takéto strapce sú úplne znehodnotené a poškodené bobule môžu byť následne napadnuté sekundárnymi patogénmi.

Oproti peronospóre sú bobule náchylné na múčnatku až do obdobia zamäkania. V prípade vlhkého počasia môže kvetenstvá a mladé bobule napadnúť šedá hniloba (Botrytis cinerea). Aplikácia ochranným postrekov sa vykonáva v závislosti od priebehu počasia na konci kvitnutia povolenými látkami na ochranu viniča.

V prípade poškodenia peronospórou viniča (Plasmopara viticola) sa na hornej strane listovej čepele môžu vytvárať olejové škvrny, ktoré postupne nekrotizujú. Veľmi silné napadnutie môže negatívne ovplyvniť množstvo fotosyntetizujúcej listovej plochy.

Okrem listov peronospóra napáda aj kvetenstvá a samotné bobule, čo predstavuje veľké nebezpečenstvo. Najkritickejším je obdobie bezprostredne po odkvitnutí až po obdobie bobúľ veľkosti hrášku. V období intenzívneho rastu je potrebné vykonať zásah systémovo pôsobiacimi látkami.

Vzdušné vinohrady s vyváženým a harmonickým hnojením sú odolnejšie voči napadnutiu patogénmi ako vinohrady zahustené s nevyváženou zásobou živín. Pri vzdušných vinohradoch sa znižuje doba ovlhčenia listu a zlepšuje sa mikroklíma samotnej vinice.

Letné obdobie je vhodné aj na odstraňovanie rastlín napadnutých vírusmi a fytoplazmami, keďže je možné dobre pozorovať negatívne prejavy ochorení. Takto napadnuté rastliny je v záujme zamedzenia ďalšieho šírenia vhodné bezodkladne odstrániť.

V prípade, že je napadnutá iba časť alebo je predpoklad odstránenia iba časti rastliny, je vhodné takéto rastliny označiť a v priebehu zimného rezu ich individuálne orezať až po zdravé rastlinné pletivá.
Z pohľadu škodcov sa na viniči môžu v tomto období prejaviť škody po obaľovačoch, roztočoch a roztočcoch. Vo väčšine prípadov však nie je potrebné vykonať ochranný zásah.

Počas leta môžeme na viacerých lokalitách pozorovať rôzne formy a prejavy chloróz. Okrem starších výsadieb je možné chlorózy pozorovať aj na dvoj a dokonca aj na jednoročných výsadbách. Medzi ochranné opatrenia patrí aplikácia látok obsahujúcich deficitný prvok a zabránenie utláčania pôdy.

Práca s pôdou vo vinohrade

Okrem ochrany a zelených prác je tiež dôležité opatrne pracovať s pôdou. Je vhodné, ak je pôda (medziradia) počas roka pokrytá pôdopokryvnými rastlinami. Ak je pôda obrábaná vo forme čierneho úhoru, postupne sa degraduje – stráca život (pôdny edafón). Každý zásah v tomto období je potrebné dobre zvážiť.

Ako pôdopokryvné rastliny počas leta je vhodné využiť aj prirodzene sa vyskytujúce rastliny vo vinohrade. Ich pravidelným kosením sa vyselektujú určité vhodné druhy. Kultivácia, poprípade rotavátorovanie pôdy počas leta je „samovražda“ a postupne môže nastať totálna deštrukcia pôdy vo vinohrade.

Príkmenné pásy je potrebné predovšetkým v prípade mladých výsadieb pravidelne obrábať a zabezpečiť bezburinný stav.