Práce vo vinohrade v mesiacoch jún a júl
Mesiace jún a júl sú pre vinohradníka veľmi náročné. Aj nepatrné zanedbanie agrotechnických úkonov môže v ďalšom období vegetácie negatívne ovplyvniť kvantitatívne, ale predovšetkým kvalitatívne parametre zberaného hrozna.
Zelené práce
Zelené práce sú dôležitou pracovnou operáciou vo vinohrade. Dokážu výrazne ovplyvniť úrodu, zdravotný stav a kvalitu zberanej suroviny. Zelenými prácami môžeme výrazne ovplyvniť mikroklímu viničového kra a taktiež aj mikroklímu v samotnom vinohrade.
Vzdušná, neprehustená listová plocha výrazne znižuje dobu ovlhčenia, a tým pádom aj vplyv hubových ochorení. Medzi zelené práce zaraďujeme podlom, skracovanie letorastov, zastrkávanie letorastov do drôtenky, vylamovanie zálistkov a redukciu násady hrozna.
Zastrkávanie letorastov do drôtenky
V závislosti od odrody, sily rastu a predovšetkým pestovateľského tvaru sa zastrkávanie letorastov do drôtenky vykonáva 1-3 krát počas vegetácie. Cieľom je usmerniť rast a zabrániť prípadnému vylomeniu letorastov.
Operácia je náročná na ľudskú prácu, preto už niekoľko rokov na trhu predovšetkým v zahraničí fungujú mechanické zdvíhače letorastov, ktoré prácu zjednodušujú. Pri vrcholovom tvare jednoduchý záves sa zastrkávanie letorastov nevykonáva.
Vylamovanie zálistkov
Zálistky podporujú kumuláciu cukrov a vyživujú zimné očká. Práve z toho titulu majú zálistky označenie „motor fotosyntézy“. Vylamovanie je potrebné vykonať, v závislosti od odrody, iba v zóne strapcov, vďaka čomu sa zabezpečí dobré prúdenie vzduchu. Vylamovanie v hornej časti letorastov sa neodporúča, keďže by mohla byť narušená kumulácia cukrov a fenolických látok v hrozne.
Skrátenie letorastov (osečkovanie)
Osečkovanie je pracovný úkon, pri ktorom sa skráti os letorastu a výrazne sa ovplyvní tok asimilačných látok v rastline. Skrátením letorastov vinohradník dokáže ovplyvniť kvalitu a taktiež kvantitu hrozna. Dôležitú úlohu zohráva dátum prevedenia. Pri osečkovaní sa zasahuje do osi letorastu a ovplyvňuje sa tok asimilátov. V čase intenzívneho rastu smerujú asimiláty predovšetkým do vrcholových častí letorastu.
Osečkovaním sa okrem zmeny toku asimilátov ovplyvňuje aj výška listovej steny. Hlavným dôvodom, prečo sa skracovanie letorastov vykonáva, je ovplyvnenie toku asimilátov a veľkosti listovej plochy. Dôležité je, aby sa zabránilo ovísaniu letorastov. V prípade, že by došlo k previsu a zatieneniu, výrazne by sa mohla znížiť fotosyntetická aktivita rastliny.
Vplyvom osečkovania sa vytvára väčšie množstvo zálistkových letorastov, ktoré v priebehu dozrievania dokážu veľmi výrazne zvýšiť cukornatosť, poprípade koncentráciu prekurzorov aromatických látok. Po skrátení letorastu sa tok asimilátov z vrcholových častí čiastočne presúva do kvetenstiev a strapcov, v závislosti od termínu. Skrátenie letorastov pred kvitnutím výrazne zvýši úrodu v danom vinohrade, naopak zhorší kvalitatívne parametre hrozna.
Pri tomto termíne sa zvyšuje produkcia hrozna, tvoria sa husté kompaktné strapce, avšak zvyšuje sa náchylnosť k hnilobám a znižuje sa kvalita hrozna. Ak to podmienky a sila rastu viniča dovolia, je vhodné vykonať skrátenie až približne mesiac po odkvitnutí. Po skrátení letorastu by na ňom malo zostať minimálne 12 zdravých listov, aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie viniča.
Veľmi dôležité a potrebné je dbať na to, aby každé ďalšie skrátenie bolo vykonané minimálne o 15 cm vyššie ako to predošlé. Nastavenie termínu je v praxi veľmi náročné, obzvlášť v prípade väčších podnikov. Je potrebné rešpektovať rastové vlastnosti danej odrody, kondičný stav a vek vinohradu. V závislosti od ročníka, priebehu teplôt a zrážok sa skracovanie vykonáva 2 až 3-krát počas vegetácie.
Zálistky, ktoré sa vytvoria vo vrcholovej časti skráteného letorastu, majú veľký význam pri dozrievaní hrozna. Skracovanie sa vo väčšine podnikov už dlhé roky vykonáva plne mechanizovane. V prípade menších podnikov a malých vinohradníkov je možné tento úkon vykonávať ručne, treba však počítať s vyššou pracovnou náročnosťou. Skracovanie letorastov sa uplatňuje pri všetkých bežne pestovaných pestovateľských tvaroch.
Starostlivosť o pôdu
Je potrebné, aby sa zabezpečil bezburinný stav v príkmených pásoch. V závislosti od možností podniku a vinohradníka je možné využiť mechanické obrábanie pásov, alebo chemické. V prípade využitia chemických metód je potrebné zabezpečiť ochranu voči úletu.
V prípade úletu by mohla aplikovaná látka poškodiť vinič, poprípade okolité porasty. Je dôležité, aby sa aplikácia nevykonávala počas dňa pri teplotách vyšších ako 25 °C. Samotný výpar postrekovej látky by mohol výrazne poškodiť vinič.
Ochrana proti hubovým patogénom
Ochrániť vinič v tomto vegetačnom období voči pôsobeniu hubových patogénov je veľmi náročné a zdĺhavé. Peronospóra viničová (Plasmopara viticola) je spolu s múčnatkou viniča najnebezpečnejšie hubové ochorenie. Napáda všetky zelené časti rastliny. Na hornej strane listu sa vytvárajú tzv. olejové škvrny, ktoré časom nekrotizujú.
Veľmi citlivé sú kvetenstvá a mladé strapce. Zvýšenú pozornosť ochrane je potrebné venovať do obdobia bobúľ veľkosti hrášku. Kvetenstvá po napadnutí nekrotizujú. V období po odkvitnutí je dôležitá aplikácia systémových fungicídnych látok. Taktiež nepriama ochrana môže pozitívne ovplyvniť odolnosť rastliny voči patogénu.
Vzdušné vinohrady s harmonickou výživou sú odolnejšie ako vinohrady zahustené s nevyváženou zásobou živín. Vďaka skráteniu doby ovlhčenia sa znižuje riziko infekcie. Ochranu je potrebné zvoliť zodpovedne s prihliadnutím k danému ročníku a priebehu počasia. V neskorších fázach vegetácie sa citlivosť strapcov znižuje vplyvom ontogenetickej rezistencie.
Múčnatka viniča (Erysiphe necator) v posledných rokoch naberá čoraz viac na vážnosti a ochrana voči nej je oveľa náročnejšia. Múčnatka napáda všetky zelené časti viniča hroznorodého. Spôsobuje značné škody na kvetenstvách a mladých strapcoch.
Veľmi nebezpečné je napadnutie mladých strapcov, keď môže dochádzať k praskaniu bobúľ a k tzv. prietrži semien. Takto poškodené bobule sú úplne znehodnotené a celé strapce sú napadnuté sekundárnymi hnilobami. Bobule sú náchylné až do obdobia mäknutia.
V prípade vlhkého počasia môže kvetenstvá a mladé strapce napadnúť už v tomto období šedá hniloba (Botrytis cinerea). Hniloba sa dokáže usadiť na kvetenstvách a strapine ako fakultatívny nekrotrof, kde dokáže prečkať letné mesiace a v priebehu dozrievania strapcov je v prípade dostatočnej vlhkosti možnosť prepuknutia infekcie. Aplikácia sa vykonáva, v závislosti od priebehu počasia, na konci kvitnutia. V prípade silnej infekcie môže patogén napáchať vysoké ekonomické straty.
V období intenzívneho rastu sa na určitých lokalitách môže prejaviť chloróza. Chloróza sa prejavuje na mladých listoch a predstavuje deficit železa v rastline. Železo má veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe chlorofylu a v procese fotosyntézy.
V prípade lokalít s vyšším obsahom vápnika v pôde je predpoklad chlorózy pravdepodobnejší. Oba prvky vzájomne pôsobia ako antagonisti. Medzi ochranné opatrenia patrí aplikácia látok obsahujúcich železo. Dôležitá je práca s pôdou a zabránenie jej utuženiu.
Starostlivosť o mladé výsadby
Mladé výsadby v tejto časti vegetácie intenzívne rastú, preto je potrebné zabezpečiť zdravú listovú plochu. Listy, napadnuté hubovými ochoreniami, strácajú fotosyntetickú aktivitu a sú pre rastlinu nepotrebné, čo môže negatívne ovplyvniť silu rastu, poprípade kumuláciu zásobných látok a následné prezimovanie počas obdobia dormancie.
Zdravá listová plocha je pre mladé výsadby viniča hroznorodého základnou požiadavkou. Ochranu je potrebné vykonávať proti peronospóre viniča (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator). V priebehu vegetácie na mladých výsadbách škodia roztoče a roztočce. Je potrebné voči nim zasiahnuť akaricídnym prípravkom. V prípade silného premnoženia dokážu výrazne oslabiť rast mladých rastlín.
Pôda v nových vinohradoch by nemala obsahovať buriny ani iný rastlinný porast. Buriny, a predovšetkým trávy dokážu výrazne konkurovať mladým rastlinám a odčerpávať z okolitej pôdy vodu a živiny. Tento negatívny jav je skloňovaný niekoľko posledných vegetačných období práve pre deficit atmosférických zrážok počas vegetácie.
V prípade stresujúcich faktorov prostredia je vhodné mladé výsadby ošetriť niektorým zo širokého spektra stimulátorov rastu. V prípade extrémnych stanovíšť, kde by mohla nastať vzdušná, a predovšetkým pôdna erózia, je vhodné využiť zazelenanie medziradia. Rastliny v medziradí je potrebné pravidelne mulčovať, poprípade valcovať, aby nedošlo k ich prerasteniu.
