Tento rok je ako stvorený pre múčnatku viniča!
Múčnatka je jednou z najvýznamnejších chorôb viniča hroznorodého. Škody spôsobuje každoročne podľa toho, či sú podmienky priaznivé na jej šírenie, či je teplé a vlhké počasie. Silnejšie infekcie vyvolávajú hlavne kolísavé nočné a denné teploty.
Múčnatku viniča spôsobuje patogén Erysiphe necator (predtým známy ako Uncinula necator). Ide o hubu chasmothecium, ktorej nepohlavnou formou je kleistothecium. Pestovatelia sa obávajú hlavne poškodenia strapcov, ktoré na náchylných odrodách môže dosahovať škody na úrovni 80 – 100 %.
Symptómy múčnatky viniča sa prejavujú na všetkých zelených častiach hrozna, na listoch, výhonkoch, pukoch, aj na strapcoch. Patogén vytvára na listoch múčnatý povlak, ktorý pozostáva z pletiva huby (epifytické mycélium) a konídií. Toto biele, neskoršie belavo-sivé pletivo má hodvábny nádych a dá sa ľahko zotrieť z povrchu rastliny. Povlak sa objavuje na obidvoch stranách listov, zvyčajne na spodnej strane na začiatku vegetačného obdobia.
V tomto tkanive sa objavuje i kleistotécium, ktoré je spočiatku žltkasté, neskôr čierne. Silne poškodené mladé listy sa krútia, vysychajú a opadávajú. Povlak múčnatky sa objavuje aj na povrchu výhonkov.
Ak je strapec alebo súkvetie napadnuté pred kvitnutím, v období predlžovania strapcov sa objaví úplne múčnatý povlak a následne strapec začne zasychať a hnednúť.
Najzávažnejšie škody spôsobuje infikovaním bobúľ. Čím skôr sú bobule infikované, tým sú škody výraznejšie. K najvážnejšiemu poškodeniu dochádza v prípade infekcie počas kvitnutia alebo do 2 týždňov po ňom. Typický belavý povlak sa objavuje na celom povrchu malých, vyvíjajúcich sa bobúľ.
Pod mycéliom odumiera epidermis bobúľ, zastavuje sa rast a bobuľa plesnivie. Potom šupka bobúľ nedokáže držať krok so zväčšovaním bobúľ, preto bobule praskajú. Poškodené bobule sú vstupnou bránou pre ďalšie patogény. (napr. sivá hniloba). Mušt z takýchto bobúľ má „zemitú chuť“, ktorá sa dostáva aj do vína aj pri 3% znečistení. Ovocnosť klesá, obsah fenolov stúpa.
Na zrelých bobuliach sa objavuje sieťovité hnednutie, šupka starších infikovaných bobúľ nepraská. Náchylnosť bobúľ na infekciu trvá 30 – 35 dní od začiatku kvitnutia a strapcová stopka môže byť infikovaná ešte dlho potom.
Patogén prezimuje dvoma spôsobmi: mycéliom v púčikoch a kleistotéciami v starších drevnatých častiach.
Prezimovanie mycéliom v zárodku má menší význam, môžeme ho očakávať skôr v zanedbaných oblastiach ešte pred kvitnutím. Patogén môže prezimovať len tak, že prenikne do mladých, ešte nezdrevnatených púčikov. Zvyčajne sa vyskytuje v dolných púčikoch. Ak naopak zimu prežije, v napadnutých púčikov sa vyvinú systémovo infikované takzvané praporcové výhonky, ktorých celý povrch je pokrytý múčnatkou, ktorá napáda konídiami ostatné časti viniča.
Prezimovanie kleistotéciami nadobudlo v posledných dvadsiatich rokoch oveľa väčší význam.
Prepuknutie budúcoročnej epidémie do značnej miery závisí od množstva prezimovaných plodníc. Kleistotécia sa hromadne tvoria v druhej polovici vegetačného obdobia, v auguste-septembri. Ich tvorbu na listoch nepriamo podporujú aj sírne postreky, preto je vhodné sa im v tomto období vyhnúť.
Pre ich tvorbu je najoptimálnejšie suché teplé počasie, pri 20°C dozrievajú za 17-18 dní. Tieto čierne guľôčky, ktoré možno vidieť voľným okom, sú s jesennými dažďami zanášané do starších, popraskaných častí hlavného kmienka, kde sa prichytia a prezimujú.
Na jar, v období medzi pučaním a kvitnutím, pri ovlhčení kleistotecium praskne a uvoľní sa spravidla 6 ascusov. Z každého ascusu sa uvoľní v priemere 6 infekčných askospór. Vo všeobecnosti je na rozptýlenie askospór potrebných viac ako 2,5 mm zrážok, 13-15 hodín ovlhčenia listov a teplota vzduchu 10-30°C. Askospóry spôsobujú dlhotrvajúcu primárnu infekciu, dostávajú sa na hornú časť mladých vyvíjajúcich sa listov blízko starých výhonov a vytvárajú malé, ťažko zistiteľné kolónie múčnatky.
V týchto kolóniách začína rýchlo a vo veľkom meradle tvorba konídií. Konídie sa tvoria veľmi rýchlo, na ich klíčenie je optimálna teplota vzduchu 23-30°C a relatívna vlhkosť 80%. Tieto konídie sú príčinou sekundárnej infekcie (ktorú už vidíme). Podmienky, vedúce k rozvoju závažnej infekcie možno očakávať, ak v predchádzajúcej vegetácii bola vo vinohrade silná múčnatka. Konídie ani askospóry nie sú schopné prenášať sa ďaleko vetrom alebo iným spôsobom, preto infekciu iniciuje lokálne vytvorené inokulum.
Vývoj choroby je priaznivý, ak boli poveternostné podmienky optimálne pre vývoj kleistotécia a následne sa spustili výrazné jesenné (októbrové – novembrové) dažde, ktoré tieto prezimujúce formy zmyli na staršie drevo. Pre patogéna je priaznivé prezimovanie, ak sa nevyskytujú skoré jesenné mrazy, listy zostávajú dlho na rastline, počasie počas zimy je mierne a nevyskytujú sa dlhotrvajúce mrazy.
Ďalšou podmienkou pre rozvoj epidemického roka je súbor priaznivých environmentálnych faktorov pre jarné rozšírenie askospór, ako aj skoré pučenie hrozna. Čím dlhšie je obdobie od pučania do kvitnutia, tým dlhšie je kritické obdobie pre chorobu.
Tento rok sa ukazuje ako stvorený pre jej výskyt!
Pri výsadbe vinohradu je dôležitý aj výber spôsobu pestovania. Na odrodách s menším množstvom starších výhonov sa môže na starších častiach vyskytovať menej kleistotécií.
Patogén je biotrof, má rád mladé pletivá viniča, preto je dôležitý vyvážený prísun dusíka. Správne vykonané zelené práce (odlistenie) napomáhajú postrekovateľnosti, znižujú vlhkosť vo vnútri listovej steny a keďže priame slnečné žiarenie je pre patogéna nepriaznivé, potláča sa aj zhluková infekcia.
Rozsah očakávanej infekcie je možné dobre predpovedať monitorovaním poveternostných parametrov a zistením infekčného materiálu vytvoreného na mieste (analýza listov na konci vegetácie, posúdenie kolónií múčnatky vytvorených v dôsledku skorej jarnej askospórovej infekcie). Kontrola môže byť zameraná na redukciu prezimujúceho inokula, ako aj na priamu prevenciu askospórovej a konídiovej infekcie počas vegetácie.
Znižovanie množstva kleistotécií sa začína koncom leta a začiatkom jesene zamedzením a oddialením tvorby plodníc, najmä prostriedkami bez obsahu síry. Na tento účel používame Power Of-K, ktorý funguje aj proti sivej hnilobe pred zberom. Vinohrad nesmieme na jeseň, či už pred alebo po zbere, pred opadaním listov nechať na pokoji, je potrebné sledovať a zničiť ešte nezrelé kleistotécie.
Vinohrad ošetríme prípravkom huby AQ-10 podľa vývoja kleistotécií, napríklad v septembri či v októbri. Na jar, pred pučaním môžeme vykonať ochranu pomocou sírnatých prípravkov spolu s prípravkami na zmývanie BorOil, Vektafid alebo PlanTonik. Počas vegetácie je priama prevencia askospórovej a konídiovej infekcie zameraná na ochranu zhlukov.
Už pred kvitnutím vznikajú na spodnej strane listov drobné, ťažko postrehnuteľné fľaky ako následok askospórovej infekcie. Keď sa vyskytnú, je potrebné okamžite začať s ochranou, aby sme zabránili tvorbe konídií vo veľkých množstvách. V tomto najkritickejšom období vždy používame kombináciu kontaktných prípravkov a elicitorov, prostriedkov, ktoré vyvolávajú ochranné reakcie (SAR). Použitie chemických prípravkov sprevádza v posledných rokoch vznik rezistencie na ich účinok.
Na dosiahnutie kompletnejšej ochrany máme k dispozícii mnoho biologických prostriedkov na ochranu rastlín. Z kontaktných sa odporúča použitie prípravkov s obsahom koloidnej síry pred kvitnutím, tie zároveň likvidujú spóry, treba si však dávať pozor na potenciálny efekt spálenia (nad 30°C).
Okrem síry je novým prípravkom s preventívnym účinkom amazoN, ktorý sa vyrába z baktérie Bacillus mojavensis. Špeciálny prípravok amazoN používame počas kvitnutia ako prevenciu nielen proti múčnatke, ale aj proti čiernej hnilobe a botrytíde. Kontaktné prípravky BorOil, FerumOil, BiokaURTIKA a hlavne PowerOf-K je možné použiť nezávisle pred kritickým obdobím (do rastu výhonkov) a po ňom (od zamäkania bobúľ až do obdobia zberu).
Hĺbkovo pôsobiace prípravky, ako Folicit a PlanTonik, prípadne BiokaURTIKA, možno s dobrými výsledkami aplikovať aj po výskyte múčnatky. V rokoch epidémie, počas najcitlivejšieho obdobia z hľadiska infekcie, môžu byť potrebné 5-7 dňové intervaly postrekovania. Dôležité je aj použitie správneho množstva postreku na listovú stenu.
Proti múčnatke sa teda môžeme úspešne chrániť, ak v predchádzajúcom roku pomocou amazoN a AQ-10 zabránime tvorbe a prezimovaniu kleistotécií.
Od jari bránime skorému rastu pomocou síry, včasným odhalením a elimináciou primárnych príznakov použitím BiokaURTIKA. Prípravkami PowerOF-K a amazoN predchádzame infekcii bobúľ prevenciou rozšírenia patogéna na listoch, a to ešte pred kvitnutím. Počas kvitnutia je vhodné ošetriť prípravkami amazoN a Chitopron5%.
Posledné roky sa považuje za najdôležitejší krok ošetriť vinohrad počas kvitnutia.
