Vrtivka orechová – jeden z najnebezpečnejších škodcov orechov

Patrí k najnebezpečnejším škodcom orechov nielen v Slovinsku, ale aj na celom svete. Pochádza z USA a severnej časti Mexika. V Európe ju po prvýkrát objavili vo Švajčiarsku, o 6 rokov neskôr aj v Slovinsku. V súčasnosti je rozšírená po celej EÚ. Je to jediná muška, ktorá v tomto priestore napáda orechy.

Dospelá muška je dlhá 5 mm, má žlto-červené telo so svetložltým štítom. Pozná sa podľa 4 priečnych pruhov na krídlach, posledné dva pruhy vytvárajú útvar, ktorý sa podobá písmenu V.

Mucha má jednu generáciu do roka. Prezimuje ako súdkovitá kukla v pôde, najčastejšie bezprostredne pod stromom, na ktorom sa živila v predchádzajúcom roku. Prvé vrtivky vylietajú z pôdy v polovici júla, posledné koncom septembra až začiatkom októbra. Na strome sa najradšej zdržujú v tienistej časti koruny alebo tam, kde je najviac plodov.

Po desiatich dňoch, odkedy sa objavia samice, vylezú z pôdy a presídlia sa na strom, nakladú vajíčka a to do 152 kusov na 1 plod. Po 5 dňoch sa vyvinú larvy, ktoré sú špinavo bielej farby, bez hlavy a nôh. Vyvinuté larvy dosahujú dĺžku 0,8–1 cm. Larva po vyliahnutí v zelenom oplodí vŕta zatočené chodby a živí sa jeho dužinou.

Vývoj lariev trvá od 30 do 40 dní. Dospelci opúšťajú plod, zakuklia sa v pôde a vyčkajú do budúceho leta. Ako kukly môžu v pôde prečkať aj dva roky, čo vedie k občasnému výskytu škodcu v jednotlivých výsadbách. Napadnuté plody poznáme podľa zamäknutia a sčernenia oplodia v mieste, kde samice nakládli vajíčka. Povrch oplodia zostáva nepoškodený, dužina sa však vďaka činnosti lariev zmení na čiernu rôsolovitú hmotu.

Keď larvy opúšťajú plod, sčernané oplodie sa prilepí na škrupinu. Napadnuté plody buď spadnú, alebo zostávajú na strome cez zimu. Najnebezpečnejšie sú vrtivky, ktoré lietajú skoro, od polovice júla do polovice augusta, pretože spôsobujú škodu na zdrevnatenej škrupine a jadre. Vďaka trieslovinám, ktoré sa vylučujú z poškodeného pletiva zeleného oplodia škrupina aj jadro sčernajú a jadro zhorkne.

Jadrá značne zakrpatejú, keďže larvy napádajú aj vodivé pletivá v stopke a plod je preto zle vyživovaný. Menej nebezpečné sú vrtivky škodiace v neskoršom období, ktoré vylietavajú od konca augusta. Ich larvy poškodzujú zelené oplodie, vďaka čomu sčerná aj drevnatá škrupina plodu. Neskoro napadnuté plody zle dozrievajú, ukončuje sa aj vývoj lariev, ktoré opadávajú spolu s plodmi.

Ochrana

Vrtivka orechová môže spôsobiť až 80% stratu úrody, preto si intenzívne pestovanie orechov nedokážeme predstaviť bez ochrany. Kľúčovým bodom je sledovanie dynamiky výskytu a postrek insekticídmi. V polovici júla, keď z pôdy vylietavajú prvé samice, do korún stromov zavesíme žlté lepové doštičky.

Doštičky by mali byť na tienistom mieste a nesmú sa na nich lepiť orechové listy. Na lepové doštičky musíme aplikovať prostriedok – atraktant, ktorý priláka vrtivky, najčastejšie to je uhličitan amónny. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že najviac mušiek sa nachytá na žlté lepové doštičky Rebell amarillo a na doštičky Pherocon Trece, ktoré majú vo svojej výbave vrecúška s atraktantom.

Na ploche jedného hektára sú potrebné 2 doštičky Rebell. Jednu zavesíme vo výške 2 m a druhú 5-6 m od zeme. Po mesiaci ich vymeníme alebo prelepíme. Keď použijeme doštičky Trece na celú sezónu, jedna doštička postačuje. Zavesíme ich vo výške 3 až 4 m. V tomto prípade každé 3 týždne vymieňame vrecúška s atraktantom.

Stav na lepovej doštičke overujeme každé 3 dni. Keď sa na doštičke objavujú prvé vrtivky, je potrebný postrek insekticídom. V Slovinsku sú povolené prípravky Laser 240 SC – účinná látka spinosad, Calypso 480 SC – účinná látka thiacloprid a Imidan 50WG – účinná látka fosmet. Ku všetkým insekticídom je potrebné dodať bielkovinovú návnadu (napr. Nutrel, čo je hydrolyzovaná bielkovina), ktorý funguje ako atraktant a v korune po postreku priláka vrtivky. Keď sa ním živia, vstrebajú aj insekticíd, a tým sa otrávia.

V kombinácii insekticídu a atraktantu postriekame jednu tretinu koruny stromu smerom od severnej do východnej strany. Na jeden strom využijeme až 3 litre postrekovej zmesi, použijeme trysky, ktoré vytvárajú väčšie kvapky. Po prvom postreku najmenej jedenkrát za týždeň kontrolujeme stav – výskyt vrtivky orechovej na žltej lepovej doštičke.

Keď počet chytených dospelcov zapíšeme, odstránime ich z dosky, aby sme presne vedeli, koľko sa ich zachytilo v určitom období. Pri ďalšom odchyte postrek ešte 2x–3x zopakujeme. Kombinujeme pritom prípravky, dodržujeme množstvo povolených postrekov, koncentráciu a ochrannú dobu. Na ochranu jednotlivých stromov a menších výsadieb potrebujeme jednu žltú lepovú doštičku s atraktantom.

Menší producenti v USA používajú ako atraktant melasu (odpadový produkt pri výrobe cukru) a to 4 až 6 lyžičiek (lyžíc) melasy na 4 l vody. Doštičku s atraktantom zavesíme vo výške 3–4 m od pôdy a sledujeme zachytených škodcov. Stromy môžeme postriekať, tak ako je uvedené vyššie.

Jednoduchou metódou ochrany pred vrtivkou sú guľaté plastové nádoby, ktoré sa zavesia do korún orecha. Ide o uzavretý systém, pri ktorom je viečko na vnútornej strane impregnované insekticídom a na dne nádoby je priehľadné vrecúško s atraktantom. To privábi vrtivku, ktorá vojde do nádoby malým otvorom v spodnej časti plastovej nádobky. Do vnútra padajú vrtivky, potom sa využije insekticíd spolu s atraktantom.

Na jeden strom postačí jedna nádobka, vo výsadbe je potrebné umiestniť od 50 do 100 na hektár. Zavesíme ich vtedy, keď sme na žltej doštičke potvrdili prítomnosť vrtivky orechovej. Môžeme využiť aj nechemické metódy ochrany. Využijeme ich vtedy, keď máme orechy na záhrade, alebo tam, kde chemický spôsob ochrany nie je možný.

Ako účinná metóda ochrany sa ukazuje zakrývanie pôdy pod korunou krycou plachtou. Plachtu položíme na povrch pod korunou a ukotvíme klinčekmi. Tak znemožníme, aby vylietali dospelci vrtivky z pôdy a zabránime tak znášaniu vajíčok do zeleného oplodia. Plachtu musíme na pôdu rozložiť od polovice júla do začiatku septembra.

Aj napriek tomuto opatreniu však môže dôjsť ku škodám z dôvodu príletu oplodnených samičiek zo susedstva z väčších vzdialeností. Preto je účelné, aby všetci pestovatelia zaviedli toto opatrenie.

K zníženiu populácie vrtivky pomôžeme aj, keď v auguste až septembri odstraňujeme zo spodnej časti stromov napadnuté plody so zasýchajúcim oplodím. Orechy zmäknú, zhnednú a zdrsnia oplodie, v ktorom sú ešte belavo-žlté larvy, tie potom rozdrvíme alebo spálime spolu s larvami. Tak zabránime, aby sa larvy zabývali v pôde.

Orechy rýchlo spláchneme silným prúdom vody, aby sme odstránili začernalé zvyšky oplodia a tiež ich usušíme. Poškodené oplodie nesmieme kompostovať, tým by sme umožnili prezimovanie kukiel vrtivky orechovej. Možná je aj plytká jesenná kultivácia pôdy po zbere, skôr ako sa larvy premiestnia do pôdy.

Povrch pod korunou obrábame do hĺbky 5 až 10 cm, na jar o niečo hlbšie. S jarným obrábaním neponáhľame, zopakujme ho aj v apríli, aby sme nepodporovali stromy k predčasnej jarnej aktivite, predovšetkým k predčasnému pučaniu, a tým zvýšili riziko namrznutia.

Možná je aj biologická metóda ničenia vrtivky. Uvádza sa napríklad foliárna aplikácia entomopatogénnej huby Beauveria bassiana na dospelcov, jesenná pôdna aplikácia entomopatogénnych hlístic proti larvám, aj jarná pôdna aplikácia entomopatogennych hlístic proti dospelým vrtivkám v období ich vyliahnutia z kukiel.

Známi sú aj niektorí paraziti vrtivky orechovej, ale keďže ide o zložité a v praxi málo vyskúšané metódy, nie sú zatiaľ odporúčané v programe boja proti tomuto škodcovi.

Zdroj: Anita Solar: Lupinarji-oreh,leska,
kostanj, mandelj, vydavatelství ČZD Kmetički glas d.o.o.Ljubljana,2019
Preklad: prof. Dr. Ing. Boris Krška